Vďaka za túto vymoženosť patrí všetkým daňovníkom. Študentské jedálne sú totiž štátom dotované. Dotácia na jedlo je 1€. Pri hore uvedenom príklade tak ja zaplatím za môj „nákup" euro a daňovníci sa mi skladajú ďalšími dvoma. Ďakujem!
To ale nie je všetko. Za (3-ku) izbu s internetom platím mesačne 45€. Aj keď kvalita nie je bohviečo, za takúto cenu som spokojný. Kto by ale spokojný byť nemal je daňovník, ktorý platí zvyšok. Ten predstavuje len o trochu menšiu sumu ako je moja platba (15€ na študenta + príspevok na mzdy). Znova ďakujem!
Ekonomická teória v zásade vraví, že ak niečo zadotujete, budete mať toho viac. „Zadotuj solárne elektrárne, a vyrastú na každom kopci. Zadotuj repku, a bude sa pestovať aj v Petržalke v kvetináčoch. Zadotuj nezamestnaných, budeš ich mať viac. Zadotuj rodenie detí budeš ich mať viac." (by M. Vlachynský)
Určité ekonomické ratio má dotovanie pozitívnych externalít. Teda statkov, z ktorých okrem ľudí priamo platiacich profitujú aj iní. Dotácie totiž zabezpečia viac priaznivého správania. To je jeden z argumentov pre existenciu lacného školstva či štátnej podpory výskumu.
Subvencie smerujú do mnohých oblastí. Dotujeme divadlá, múzeá, železnice, plodenie detí, banskú ťažbu, letiská a mnoho iných vecí. Väčšinou ide o redistribúciu príjmov od bohatších k chudobnejším, hoci napr. pri divadlách (generalizujem) je to skôr naopak.
Niektoré dotácie majú otázny zmysel. Pri iných je ale plytvanie očividné. Viete že každým nákupom v supermarkete či zaplatením dane z príjmu sa skladáte na zoologické záhrady aj dostihovú dráhu?
Vrátim sa k príkladu z úvodu. Dôsledkom dotácií zvyčajne je - ekonomickou terminológiou - sub-optimálna alokácia zdrojov. Internátna jedáleň je zvýhodnená oproti konkurencii (reštaurácie, supermarkety, vlastné varenie). Internáty sú podobne neférovo zvýhodnené (oproti konkurenčným ponukám ubytovania).
Navyše, nie som si istý, že práve toto je najlepší spôsob ako dosiahnuť žiaduci výsledok - ľudí motivovaných vzdelávať sa (aj mimo svojho bydliska). Už len bezplatné denné štúdium predstavuje silný motivátor. Preto je na mieste uvažovať či namiesto dotovania ubytovania a stravy nie je vhodné postupne preniesť väčšiu váhu napr. na prospechové štipendiá. Alebo začať drobnou zmenou - zľavovou poukážkou na ubytovanie, ktorá by sa dala využiť i mimo (už nedotovaného) internátu. Tá by bola krokom ku férovejšej konkurencii.
Zanedlho už nebudem ten, ktorý je dotovaný, ale ten, ktorý dotuje. Nateraz vyjadrujem svoju vďaku vám, milí daňovníci, za privilégiá, ktoré požívam a verím, že o pár rokov nebudem dotovať budúcim študentom lacné jedlo, ale ak už niečo, tak radšej samotné vzdelávanie.