Keď výsledky volieb na Slovensku ovplyvňuje abeceda

Autor: Pavol Zlacký | 23.11.2017 o 10:16 | (upravené 23.11.2017 o 10:28) Karma článku: 4,78 | Prečítané:  682x

Rado Baťo po páde Radičovej vlády napísal, že „o Slovensku by nemal rozhodovať kokaín.“ Analyzujúc výsledky nedávnych župných volieb by som myšlienku modifikoval: O Slovensku by nemala rozhodovať abeceda.

Čo by ste si mysleli o manažéroch, ktorí na pohovore vyberajú z kandidátov aj na základe ich poradia v abecede? Alebo ak by v eurofondovej komisii niektorí členovia prideľovali granty podľa toho, ktorú žiadosť majú navrchu zoznamu? Zrejme nič pozitívne. Takto sa ale zjavne rozhodujú niektorí voliči.

Dôkazom sú napríklad tohtoročné voľby do VÚC. V nich lepšie dopadli kandidáti z prvej polovice abecedy v porovnaní s kandidátmi, ktorí boli v zoznamoch v druhej polovici. Vo väčších volebných obvodoch tá lepšia polovica abecedy poskytla kandidátom o 15 % viac hlasov a ako ukazuje graf dokonca až o tretinu vyššiu šancu na zvolenie do župného parlamentu. Kandidáti z prvých polovíc zoznamov obsadia 57 % poslaneckých mandátov, kým tí z menej šťastných polovíc len 43 %.

Metodika: Dáta v grafe vychádzajú z volieb poslancov do VÚC 2017, pričom boli vylúčené obvody s 1-3 poslancami (ak si volič vyberá menej poslancov, je menší predpoklad, že sa nechá ovplyvniť poradím kandidáta v zozname). Takto sa zúžila analýza zo 416 poslancov na 315 poslancov. Kandidáti boli zoradení podľa ich poradia v zoznamoch (na začiatku osi x sú teda tí, ktorí kandidovali ako „jednotky“).

V tejto súvislosti som si vyhľadal články, ktoré efekt poradia kandidátov na Slovensku spomínajú.

1. Vladimír Ondruš uvádza, že vo voľbách do mestského zastupiteľstva v roku 2006 bolo v Bratislave „zo 428 kandidátov zvolených 80. Z kandidátov s priezviskami z prvej tretiny abecedy sa dostalo do zastupiteľstva 27 percent uchádzačov, z druhej tretiny už len necelých 20 percent a z poslednej tretiny bolo zvolených len osem percent.“

2. Komplexnejšiu analýzu predstavuje práca Spáča, Vodu a Zagrapana, ktorí analyzovali voľby do VÚC 2005, 2009 a 2013. V rámci štúdie uvádzajú, že prvé miesto v zozname zvýhodňuje kandidáta až o 75 % oproti ostatným z pohľadu pravdepodobnosti zvolenia).

Efekt poradia kandidáta predstavuje neopodstatnenú výhodu. Bez neho by sa možno taký Adnan Akram, abecedne prvý kandidát v obvode Spišská Nová Ves, nestal župným poslancom. Akram predbehol 20-ku na zozname, Michala Komaru o 198 hlasov (cca o 5 %). Spáč a spol. uvádzajú, že najvyšší súd v americkom štáte New Hampshire „v roku 2006 prehlásil abecedné radenie kandidátov na hlasovacích lístkoch za protiústavné.“ Pre eliminovanie spomenutého efektu je potrebné do radenia kandidátov vniesť prvok náhodnosti.

No kým sa tak stane, jednou z možností, ktoré majú politické strany k dispozícii je cielená selekcia kandidátov s abecedne priaznivým priezviskom. Doplním, že nejde len o kandidátov otvárajúcich zoznamy, ale ako preukázali Spáč a spol., výhodné sú aj priezviská z konca abecedy (posledná pozícia na kandidátke zvyšuje šancu na poslanecký mandát o polovicu). Týmto však vôbec nechcem nenápadne upozorniť zástupcov politických strán na moje priezvisko :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Laššáková: Kiskov výber ma prekvapil, nečakala som to

Poslankyňa za Smer Jana Laššáková tvrdí, že Maďarič na sneme strany hovoril čiastočne aj z jej srdca.

EKONOMIKA

Šramko: Zásadná reforma? Naposledy pred piatimi rokmi

Vláda v rozpočte vytvára rezervy v stovkách miliónov eur.


Už ste čítali?